Pravoslávna cirkevná obec v Košiciach

Drahí duchovní otcovia i všetok vyvolený a milovaný ľud Boží:

Christós raždájetsja!
Nastal veľký a radostný deň sviatku Christovho Narodenia. Pripravovali sme sa naň v priebehu štyridsiatich dní Roždestvenského pôstu, očisťujúc svoju dušu pokáním, modlitbou a dobročinnosťou. A hľa, stojac teraz na sviatočnej bohoslužbe v chráme, po roku je znova pred nami táto veľká a radostná udalosť – Narodenie nášho Pána, Boha a Spasiteľa Isusa Christa z Presvätej Bohorodičky a Panny Márie podľa tela.

Keď nastal čas, aby sa na Zemi zjavil prisľúbený Spasiteľ, narodil sa v noci v meste Betleheme, v jaskyni, ktorá slúžila ako maštaľ pre dobytok. Anjel Pánov o tom zvestoval pastierom, ktorí v tú noc neďaleko od jaskyne strážili na poli svoje stáda. Spolu s Božím poslom sa zjavilo i množstvo ďalších anjelov, ktorí radostne spievali: „Sláva Bohu na výsostiach, a na zemi pokoj, v ľuďoch zaľúbenie!“ (Lk 2, 14). Pastieri sa ponáhľali k jaskyni a ako prví z ľudí sa poklonili novonarodenému Dieťaťu Christovi.

Viac než dvetisíc rokov uplynulo od onej požehnanej noci, v ktorej anjel zvestoval pastierom „veľkú radosť, ktorá bude pre všetkých ľudí“ (Lk 2, 10). V priebehu takmer dvoch desiatok storočí si Pravoslávna cirkev každý rok znova a znova pripomína udalosti tejto slávnej betlehemskej noci, znova a znova hovorí o tom, že je to vskutku dôvod na veľkú radosť.

Pokoj, zmierenie s Bohom – to je to najdôležitejšie, čo nám darovalo vtelenie Božieho Syna. Už viac niet hradby, ktorá kedysi oddeľovala človeka od Boha – zboril ju Christos svojím vtelením, vykúpil hriechy ľudstva svojou smrťou a Zmŕtvychvstaním nám otvoril cestu k Božej blahodati a nesmrteľnosti.

Sviatok Christovho Narodenia možno nazvať sviatkom rodiny. Ponáhľajme sa pozdraviť našich blízkych – rodičov, manželov, deti, príbuzných a známych. Vždy je dôležité, ale počas týchto svätých dní obzvlášť, aby sme boli pozorní ku každému človeku vo svojej blízkosti – hovorme dobré a láskavé slová, podarujme dar alebo aspoň úprimný úsmev! Ochraňujme pokoj, ktorý nám Christos svojím Narodením daroval, vo svojich srdciach i našich rodinách.

Cirkev pozýva každého z nás radovať sa z Narodenia Spasiteľa dvanásť dní. Počas týchto dní, ktoré všetci nazývame sviatkami, sa navzájom navštevujeme, deliac sa o radosť z Roždestva každý so svojimi blízkymi. Pre nás kresťanov by malo byť dôležité nielen radostne a veselo osláviť Roždestvo, ale aj uchovať si ho vo svojom srdci čo možno najdlhšie, čo najhlbšie precítiť veľkosť a svätosť pripomínaných udalostí – tak, aby sa odrazili v našom srdci i v našom živote.

Toto do veľkej miery závisí od toho, ako prežijeme nastávajúce sväté dni. Samozrejme, že teraz niet miesta pre žiaľ a smútok, nastáva čas veselých pozdravov, radostných kolied, bohatých hostín a priateľských stretnutí. Ale je dôležité, aby tento sviatočný zmätok nezatlačil do úzadia to najhlavnejšie – vedomie toho, že Christos tým, že sa narodil, prejavil svoju bezhraničnú pokoru a lásku, že kvôli nám sa stal jedným z nás – stal sa bezmocným a opusteným, aby utešil bezmocných a opustených celého sveta.

Noc, keď sa Spasiteľ narodil, bola tichá. Aj naša radosť z Jeho Narodenia nech je tichá, skromná a úctivá. Pretože opravdivá radosť z novonarodeného Christa je pokorná, nebije do očí, pohľadom je nepostrehnuteľná – no v tajomných hlbinách ľudského srdca ako nežný plameň sviece všetkých naokolo osvetľuje a zohrieva. Práve takúto radosť si všetci navzájom prajme a deľme sa o ňu s našimi blízkymi, aby sme s jej pomocou vo svojom živote naplnili Christov odkaz: „Nech vaše svetlo svieti pred ľuďmi tak, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho nebeského Otca“ (Mt 5, 16)!

Tomu nech je všetka sláva, česť a úcta na veky vekov!